Blog o lietaní, letenkách a leteckých novinkách zo strednej Európy

Ešte pred odchodom do Indie som napísal článok, kde som zhrnul svoj predbežný plán. Musím povedať, že sa mi až na maličkosti podarilo všetko dodržať a videl som všetky miesta, ktoré som si naplánoval.

26. Marca som teda úspešne doletel do najväčšieho indického  mesta Mumbai. O mojich prvotných šokoch som už písal, takže toto môžem preskočiť. Prvý deň som s mojím kamarátom Mehekom iba jazdil po meste. Mehek sa mi totiž snažil ukázať rôzne časti tejto metropoly, skočili sme na indické pivečko (len tak mimochodom, celkom pitné) a podvečer ma zobral do svojej práce. Večer som bol už tak veľmi unavený (po 45 hodinách bez spánku), že sa mi nechcelo nikam ísť.

Na druhý deň musel ísť Mehek do práce, a tak som sa sám vybral do centra mesta popozerať pamiatky. Ako dopravu som si vybral druhú triedu mestského vlaku, čo je len tak mimochodom jeden z najvyťaženejších dopravných systémov na svete. Pochopil som prečo. Pol hodinová cesta mi zobrala zo života minimálne 5 rokov, ešte nikdy som nezažil niečo preplnenejšie.

Môj prvý deň ubehol rýchlo a pochodil som toho celkom dosť. V meste som stretol turistku z Rumunska, s ktorou sme si zobrali taxík na mestský okruh. Trvalo to asi 3 hodinky a každý sme zaplatili 3 eurá (heh, ceny v Indii ešte v najbližších článkoch zhrniem).

Na druhý deň Mehek znovu pracoval a ja som si spravil celodenný výlet na malý ostrov Elefanta Island asi hodinu loďou od Mumbai, kde sú veľmi známe jaskynné sochy vytesané do skál. Celé dni pražilo slnko a teplota sa cez deň pohybovala okolo 33°C a v noci neklesala pod 20°C.

V nedeľu 29. Marca sme sa skoro ráno vybrali s Mehekom do známej turistickej oblasti Goa, asi 10 hodín autom od Mumbai. Celkovo je to okolo 600km, ale nakoľko na tomto úseku nie je diaľnica, cesta reálne trvá okolo tých 10 hodín. Dosť veľkú časť z cesty som šoféroval Mehekou oktávku ja, pretože mi v kopcoch býva zle, ak nie som za volantom. Netrvalo dlho a zvykol som si na tamojšiu dopravnú situáciu a pravidlá, respektíve neprevidlá. Prednosť má rýchlejší a silnejší, svetlá máme iba v predu a aj to iba dialkové a môj pruh nie je nikdy iba môj, ak sa kamión alebo autobus rozhodnú predbiehať v protismere. A ozaj, pozor na krajnicu, určite tam niekde leží nejaký človek alebo krava. Klaxón sa používa priemerne raz za 3 sekundy, len tak preventívne.

Úspešne sme dorazili a ubytovali sme sa v jednom z miestnych Guesst Housov, cena izby pre dvoch bola asi 5Eur, čo bolo dosť drahé musím povedať. Večer sme už len skočili na pivo do jedného z plážových barov.

Druhý deň sme si prenajali cestné skútre za asi 2,5Eura na deň a preháňali sme sa po miestnych cestách a navštevovali sme rôzne pláže. Goa je rozlohou dosť rozsiahla a nájdete tu rôzne pláže po celom pobreží. K večeru sme skúsili ešte vodný paragliding a vodné skútre a ako predchádzajúci večer, zapadli sme do plážového baru.

V utorok sme mali na večer naplánovaný odchod do Mumbai, ale ešte predtým sme stihli pozrieť hlavné mesto Goa Panji. Celkom príjemné mestečko, ale pri teplote nad 35°C sa mi veľmi nechcelo prechádzať po uliciach. V noci asi okolo druhej hodiny sme dorazili naspäť do Mumbai.

Vyspal som sa a o 15.40 som už nastupoval do vlaku sperujúceho do štátu Rajastan, konkrétne do mesta Udaipur. Cesta trvala približne 18 hodín, ale ubehlo to celkom rýchlo, kedže v Indii je väčšina dialkových vlakov spacích a pohodlne sa tam dá vyspať. 2. Apríla ráno o 10 som teda dorazil do Udaipuru, našiel som veľmi príjemný hostel rovno v centre mesta pri vodnom paláci. Udaipur je známy hlavne jazerom pri centre mesta, na ktorom je tento palác postavený, bohužial už 5 rokov neboli poriadne monzúnové dažde, a tak jazero nemalo skoro žiadnu vodu. Na návšetvu Udaipuru som mal iba dva dni a preto som sa ich snažil využiť naplno.

Znovu som stretol turistov, tentokrát tri nemecké dievčatá. Strávil som s nimi skoro všetok čas v Udaipure, navštívili sme spolu mestský palác, druhý najväčší hinduistický chrám v Indii išli sme si pozrieť západ slnka na neďaleký monzúnový palác. Udaipur je naozaj veľmi milé mestečko a rád sa tam niekedy vrátim.

Toľko na dnes, v najbližších dňoch napíšem pokračovanie..

Podobné články

• Letecká doprava v Indii
• Doprava v Indii- železnice
• Prvé hodiny v Mumbai- šok za šokom