Veľmi sa ospravedlňujem, že sa k téme môjho výletu do Indie vraciam až po tak dlhej dobe. Ale práce je dosť veľa a pomaly sa končí školský rok, takže dokončujem, čo sa dá. A popri tom sa snažím informovať aj o aktuálnych veciach z leteckého priemyslu.

Asi pred dvomi týždňami som teda začal s takým všeobecným zhrnutím môjho výletu. Chcelby som teda nadviazať tam, kde som skončil a dokončiť to.

Po meste Udaipur som mal dopredu zarezervovaný vlak v noci 3. Apríla do hlavného mesta štátu Rajasthan Jaipuru. Cesta vlakom trvala asi 8 hodín a ja som sa pohodlne vyspal. Jaipur je druhé najdrahšie mesto v Indii hneď po Mumbai a bolo to naozaj poznať.

Cena ubytovania bola priateľná, pretože sa mi podarilo nájisť izbu asi 3km od centra za 200 indických rupee (3.40Eura), ale ceny v reštauráciách a na ulici boli podstatne vyššie ako napríklad v Udaipure či Goi. Ešte v hoteli som stretol jedného turistu z Anglicka a kedže on tiež práv dorazil a chcel vidieť mesto, vybrali sme sa spolu. Mesto Jaipur je tiež nazývané ružové mesto, pretože niekedy v minulosti ho dal jeden z Maharadžov premalovať na ružovo a tieto farby sa zachovali dodnes. Priamo v centre je niekoľko historických pamiatok ako napríklad najväčšie slnečné hodiny na svet či mestský palác. Deň ubehol rýchlo a po celodennom chodení sme si na chvílu sadli do miestneho parku. Spočiatku sme si ani nevšimli, že sa v parku prechádzajú iba chlapci a až po pár divných pohľadoch a žmurknutiach nám došlo, že tento par asi nie je pre bežných normálne orientovaných :-D

Na druhý deň som si sám prenajal Rickshaw (miestny trojkolesový taxík) za asi 4 Eurá na 5 hodín a chlapík mi ukázal zvyšné pamiatky, čo som nevidel predchádzajúci deň a zobral ma do známeho paláca v horách asi 11km od mesta. V okolí Jaipuru sú tri veľmi rozsiahle paláce, pretože každý Maharadža si vždy chcel postaviť ten svoj. Na ceste späť sme sa ešte museli zastaviť v miestných fabrikách na výrobu kobercov, tričiek a hodvábu, pretože miestny taxikári majú časť z predaja, keď privedú turistov. Nedbal som, pretože som mal ešte dosť času a niekedy to býva dosť zaujímavé, keď Vám vysvetlia, ako sa čo vyrába a podobne. A keď už nič iné, tak si nakonci kúpite veľmi peknú šatku za 1 Euro :-)

Podvečer som zháňal nejakú ľacnejšiu reštauráciu, s čím mi pomohol jeden miestny chalan. Nevedel som, čo od neho očakávať, pretože bol veľmi milý a bol ochotný so mnou všade ísť, čo môže byť v Indii dosť nebezpečné. Dokonca mi povedal, že sa učí po Anglicky a preto je rád, že sa so mnou môže porozprávať, čo bolo ďalšie znamenie, že niečo chystá, kedže v Indii sú známi ľudia, čo “sa učia cudzí jazyk” (v podstate Vám nič nehrozí, jediné čo chcú je niečo predať alebo niečo ponúknuť na pašovanie a podobne).

Po obede ma zobral k jeho bratrancovi, kde sme si dali čaj. A tam sa celý manéver začal. Prišiel jeho známy, s ktorým sme sa rozprávali o všeličom a prišlo aj na debatu o práci. Rozprával o svojom biznise so šperkami a diamantami a nakoniec mi naznačil, že by som si mohol zarobiť slušnú sumu legálnou cestou. Vypočul som si celú ponuku, ktorá bola naozaj lákavá (8000 libier za poslanie jedného balíčka do Anglicka na svoje vlastné meno), ale nakoniec som predsa len odmietol a pobral sa späť do hotela :-)

Tam som náhodou stretol veľmi príjemnú českú rodinku s tromi synmi asi v mojom veku, ktorí v ten večer odchádzali do Agry, mojej ďalšej destinácie. Dohodli sme sa, že ma tam počkajú, kedže ako vysvitlo, mali sme tam dohodnutý ten istý hotel. Ja som vyrazil vlakom až ráno, cesta trvala niečo cez 4 hodinky.

Názov mesta Agra Vám asi nič nepovie, ale keď spomeniem, že je to mesto, kde sa nachádza slávny Taj Mahal, už asi budete vedieť, o čom hovorím. Okolo 11 ráno som sa podľa dohody stretol s rodinou Ehrenbergerových a vydali sme sa priamo do Taj Mahalu, ktorý bol asi 2 minúty od hotela (z terasy hotela sme mali naň výhľad). Musím povedať, že ma naozaj okúzlil, je to veľkolepé dielo a naozaj sa oplatí vidieť naživo. Vstupné bolo ako vždy niekoľkonásobne vyššie ako pre Indov (20 rupee pre Indov a 750 rupee!!! pre zahraničných návštevníkov).

Po návšteve Taj Mahalu sme si poobede pozreli ešte takzvaný Agra Fort, teda akúsi typickú indickú pevnosť, ktorých sú po Indii desiatky, možno stovky.

Na druhý deň sme si všetci spolu prenajali turistický taxík (na deň asi za 180 rupee na osobu), ktorý nás odviezol do mesta Fatehpur Sikri vzdialeného asi 40km od Agry. Tu sa okrem veľkej mešity nachádza aj ďalšia z významných pevností. Ešte v ten večer sme nasadli na vlak smer New Delhi. Oni mali lístky v dobrej triede, ja, kedže som ich kupoval iba v ten deň, som cestoval v takzvanej chicken class, teda v druhej triede bez klimatizácie a pravidiel. Našťastie cesta trvala iba tri hodiny a ako sa nakoniec ukázalo, nebolo to až také zlé.

Okolo 11 hodiny večer sme dorazili do New Delhi, taxíkom sme sa dopravili do miesta s názvom Paharganj. Je to jedna z najšpinavších častí Delhi, kde sú všetky hotely a hosteli a kde sú situovaní všetci takmer všetci turisti. Ehrenbergeroví mali už hotel zajednaný, mne trvali asi 15 minút, kým som našiel slušnú izbu za 200 rupee na noc.

Na druhý deň sa naše cesty rozišli, pretože rodinka išla letecky do Darjeeringu. Ja som mal celý deň na preskúmanie Old Delhi a tak som sa pustil do toho. Najprv som navštívil Red Fort, ďalšiu z pevností veľmi podobnú na tú v Agre a po nej som išiel do najväčšej mešity v Indii Jama Masjid. Na záver dňa som si pozrel pamätník, kde bolo spálené telo slávneho Gandhiho.

Ešte v ten istý večer som sedel v autobuse smer Himaláje, konkrétne malebné mestečko Nainital asi 10 hodín cesty od Delhi. Cesta busom bola hrozná, lebo pršalo, čo znamenalo, že pršalo aj vnútri autobusu, sedačky boli rozheglané, špinavé a tak som bol nesmierne rád, že som to celé vlastne prežil. Po desiatich hodinách mučenia som sa ocitol v prekrásnej prírode indickej časti Himalájí, odkiaľ som mal nádherný výhľad aj na najväčšie vrcholy s okolo 8000m výškou. Po dvoch dňoch v prekrásnej prírode sa mi veru nechcelo vracať späť do špinavého Delhi.

Bol predomnou posledný deň v Indii, ktorý som strávil v takzvanom Novom Delhi, teda štvrti mesta, ktorá ani trochu nevyzerá ako India, pretože je tam všetko komplet nové, upravené a čisté. Bol som naozaj milo prekvapený. V nedeľu 12. Apríla po obede som mal naplánovaný let späť do Londýna. Toľko v krátkosti môj výlet v Indii.

Ako som pred časom sľúbil, ešte sa pokúsim napísať nejaké zhrnutie ohľadom dopravy, ľudí a celkovo života v Indii, tak snáď si skoro nájdem čas.

bookmark bookmark bookmark bookmark bookmark bookmark bookmark bookmark bookmark bookmark bookmark bookmark bookmark bookmark

Podobné články