Blog o lietaní, letenkách a leteckých novinkách zo strednej Európy

Po menšej prestávke sa opäť vraciam k slúbenému seriálu o Indii. Tentokrát by som chcel napísať čo to o doprave.

Určite je každému z vás jasné, že vyše miliarda ľudí v jednej krajine predstavuje aj obrovský tlak na dopravu.

Indické železnice

Hneď na úvod budem musieť sklamať všetkých, ktorý sa tešia na to, ako budem popisovať moje cestovanie na strechách vlakov. Nič podobné som nevidel a ani moji kamaráti z Indie ešte nič také nezažili

Železničná doprava je chrbtovou kosťou celého dopravného systému v Indii. Niet divu, veď je to najväčší železničný systém na svete, ktorý prepraví každučký deň neuveriteľných 18 miliónov pasažierov. Okrem toho je to aj jeden (ak nie najväčší) zamestnávateľ na svete s celkovým počtom 1,4 milióna zamestnancov.

Indické železnice obsluhujú až 6909 staníc a celková dĺžka tratí predstavuje vyše 63 tisíc kilomentrov. Dosť bolo ohromujúcich čísel, napíšem radšej niečo z vlastnej skúsenosti.

Železničná doprava v Indii je asi najideálnejší spôsob cestovania, keď si ovšem odmyslíme leteckú dopravu, ktorá je síce veľmi rozvinutá, ale finančne neporovnateľne drahšia a obsluhuje oveľa menší počet miest.

Takže ak si máte v Indii možnosť vybrať medzi autom, busom alebo vlakom, určite odporúčam poslednú možnosť. Vlakové súpravy sú rozdelené do niekoľkých tried. Vysvetlím na konkrétnom príklade, ako také cestovanie prebieha a vyzerá.

Cestoval som z Mumbai do Udaipuru, čo je vzdialenosť približne 1000km a cesta vlakom trvá asi 18 hodín. Lístky na vlak sa dajú kúpiť priamo na stanici, alebo cez internet, ale ak nemáte indickú kreditku, tak s internetom nepochodíte. Vzhľadom na obrovskú vyťaženosť celého železničného systému, vlaky bývajú vypredané niekoľko týždňov pred (teda okrem tej najhoršej triedy).

Vybrať si väčšinou môžete zo sleeper class (najnižšia lôžkova trieda bez klimatizácie, podušky a deky), 3tier AC class (klimatizovaná lôžková trieda s tromi postelami na každej strane nad sebou), 2tier AC class (to isté ako 3tier len s tým rozdielom, že na každej strane sú iba dve postele) a nakoniec tá najlepšia prvá trieda, kde sú samostatné kupé pre dvoch. Okrem toho tam býva aj klasická druhá trieda bez lôžok.

Cenovo to vychádza nasledovne z Mumbai do Udaipuru:

• Sleeper €6
• 3AC €12
• 2AC €18
• 1. class €25

Ceny sú len približné, nepamätám sa presne, ale aspoň vidíte, ako je to neuveriteľne lacné. V pohode sa dá prežiť aj v sleeper class, len je tam dosť horúco a musíte si priniesť vlastné povlečenie. Ale je to výborná možnosť, ako ušetriť peniaze a dopraviť sa niekam.

Výhoda vlakov v Indii je, že tie dialkové väčšinou vyrážajú na noc, to je aj dôvod, prečo sú takmer všetky vozne lôžkové. Ak cestujete po Indii, zabijete tak dve muchy jednou ranou, neplatíte za hotel či hostel a odveziete sa.

Vo vlaku sú zväčša príjemní ľudia, ale ako všade v Indii, treba si dávať pozor na osobné veci, lebo nikdy neviete. Každú chvíľu chodia predavači s čajom, nápojmi a jedlom, takže o to nie je núdza. Na niektorých spojoch k Vám dokonca prídu pre objednávku a na ďalšej stanici Vám jedlo dodajú.

Indické vlaky sú pohodlné a spoľahlivé, aj keď možno trošku pomalé, lebo 1000km za 18 hodín nie je žiadny svetový rekord. Bol som prekvapený, lebo táto pomalosť nie je spôsobená stavom trate samotnej, kedže tá bola takmer všade úplne nová. Ide skôr o dopravnú situáciu na trati a aj fakt, že skoro v každej stanici vlak stojí niekedy až desiatky minút. Ale keď spíte, tak to ubieha rýchlo.

Mestské vlaky v Mumbai

Iná kapitola sú mestské vlaky v Mumbai. Je to naozaj adrenalínový šport. Ešte nikdy v živote som nevidel viacej ľudí na jednom mieste ako tam. Mestské vlaky sú veľmi rýchle, lacné a vždy chodia načas. Cez špičku aj každú minútu. A kedže každý deň sa tam prepraví 6,6 milióna Mumbaičanov, viete si predstaviť, ako to musí vyzerať, vlastne asi neviete. Vlak zastavuje na každej stanici iba na pár sekúnd a práve preto musia ľudia začať vyskakovať ešte pred zastavením. Keď sa vlak zo stanice rozbieha, ľudia naopak naskakujú.

Dá sa cestovať prvou triedou, ktorá je desaťkrát drahšia ako druhá a je takmer prázdna, ale to by nebolo ono. Povedal som si, že skúsim ozajstnú divočinu. Všetci sa na mňa pozerali ako na blázna a smiali sa mi, ale na druhú stranu sa mi snažili pomôcť a preto to bola milá skúsenosť. Po pol hodine jazdy ma však dosť bolela chrbtica, pretože tak “zmačknutý” som ešte nikdy nebol

Pre porovnanie, cena lístka na asi pol hodinu stojí 7 rupee (12 centov) a v prvej triede je to vyše 1 euro, niet teda divu, že normálny ľudia tam necestujú, kedže je to viac ako ich denný príjem.

Pre ženy sú v mestských vlakoch samostatné vozne, kedže v tých “mužských” by sa asi nikdy nepredrali dnu alebo naopak von.

Metro Delhi

Úplne posledné by som spomenul metro v Delhi, ktoré je novučičké a človek si v ňom ani nepripadá ako v Indii. Neustále ho stavajú a momentálne obsluhuje 3 línie s dennou prepravnou kapacitou okolo 800 tisíc ľudí.

Je to naozaj príjemné cestovanie vo väčšinou poloprázdnych klimatizovaných vozňoch. Ba čo viac, zdalo sa mi, že všetky najkrajšie dievčatá z Delhi cestujú práve metrom

Podobné články

• Letecká doprava v Indii
• India- zhrnutie celého výletu
• Prvé hodiny v Mumbai- šok za šokom