Môj výlet po Keni, časť druhá

Pred asi mesiacom som napísal prvú časť kratšieho súhrnu z môjho trojtýždňového výletu po africkej Keni. Tu je časť druhá..

Celkom neplánovane sme s ocitli v Nairobi už po druhýkrát v priebehu asi týždňa. Naspäť do hlavného mesta Kene nás priviedla skôr náhoda a to, že môj kamarát z Anglicka sa vrátil domov a zavolal mi, aby sme čo najskôr prišli, že nám ukáže takú tvár Nairobi, akú sme ešte nevideli a dlho ani neuvidíme. Ja a Peťo (môj parťák na cestách) sme neváhali a priamo z Kisumu sme zamieruli do Nairobi.

Oficiálne trvá cesta autobusom asi 7 hodín, využili sme služby známej spoločnosti Akamba. Po asi hodine čakania v Kisumu konečne prišiel. Zhrozili sme sa, pretože sľúbený komfort to veru nebol, ale v Keni musíte počítať s podobnými situáciami stále.

Zo 7 hodinovej cesty sa nakoniec vykľula 12 hodinová a to z jedného jediného dôvodu, vodič totiž nebol schopný zaradiť viac ako tretí rýchlostný stupeň a maximálna rýchlosť dole z kopca bola asi 50km/h. Keď si to spočítate, z Kisumu do Nairobi je asi 350km a my sme na to potrebovali 12 hodín, priemerná rýchlosť Vám výjde na asi 30km/h.. radšej sme si mohli najať miestny tuk-tuk

Asi 50km od Nairobi nám už nebolo všetko jedno, keď zrazu začala horieť palubná doska a po tom, čo zapadlo slnko šofér zistil, že zhoreli všetky kábliky osvetlenia. Zastavil a privolal náhradný autobus? Ale niee, v Keni sa také veci nerobia, na dialnici v úplnej tme išiel asi 20km/h a snažil sa orientovať podľa svetiel áut, ktoré nás občas predbehli. Poviem Vám, nebolo mi všetko jedno.

Do Nairobi sme prišli šťastní a hlavne zdraví s presvedčením, že Akambou preventívne už radšej nepôjdeme. Môj kamarát si nás v piatok večer vyzdvihol a začal sa bláznivý víkend v Nairobi. To, čo sľúbil splnil do bodky. Ukázal nám podniky, diskotéky a miesta v Nairobi, kde by sme ako obyčajní turisti naozaj nikdy nešli. Od úplne lokálnych podnikov, známych diskoték až po luxusné časti mesta, to všetko sme mali šancu vidieť počas piatka večera, soboty a nedele.

V nedelu večer sme už ale sedeli v nočnom autobuse smer pobrežie, konkrétne Mombasa. Cesta trvá asi 7 hodín (tentokrát to naozaj tých 7 hodín bolo) a bola by celkom pohodlná, keby som nesedel rovno za šoférom, ktorý počúval celý čas miestnu ľudovú hudbu. V pondelok skoro ráno sme teda museli hľadať ešte voľný hostel, čo sa nám po dvoch hodinách podarilo.

Mombasa je pekné, prevažne moslimské mesto, vo veľkom vyhľadávané turistami z Európy. Nestrávali sme tam však viac ako dva dni, pretože sme chceli skôr vidieť pláže a iné, menšie mestečká severnejšie na popreží. Čo čert nechcel, po príchode do Kilifi, mestečka asi 70km severne od Mombasy, som dosť vážne ochorel a s horúčkami som musel hľadať pomoc. O tom, aké šťastie v nešťastí sme mali ale až v ďalšom článku.