Blog o lietaní, letenkách a leteckých novinkách zo strednej Európy

Naposledy ma túžba po spoznávaní sveta zaviedla do Spojených arabských emirátov (UAE), kde som strávil asi týždeň. Napísať by sa dala aj kratšia knižka, pokúsim sa zhrňúť aspoň najzaujímavejšie informácie.

Letieť do UAE sa dá najmä s Emirates Airlines (hub v Dubaji) alebo Etihad Airways (hub v Abu Dhabi), ale samozrejme možností je nekonečne veľa, od tých lacnejších (Aerosvit Airlines) až po tie drahšie (Austrian Airlines).

Po tom, ako som kúpil letenky a vybavil víza, objednal som si cez britský Amazon Lonely Planet cestovateľského sprievodcu stredným východom. Bez knižiek Lonely Planet by som asi nešiel nikde, aj keď za tri roky (asi tak často sa vydávajú aktuálne verzie) sa veľa zmení najmä v cenách či okolnostiach, je to neoceniteľný sprievodca pri každej ceste.

Náš plán bol asi takýto:

Prílet do Dubaja, kde sme mali dva dni na mesto a hlavné atrakcie, potom požičanie auta (v Europcar Mitshubishi Lancer 1.3 za asi 18Eur/osoba s poistením) a cesta do 120km vzdialeného Abu Dhabí, hlavného mesta UAE, po dni strávenom v Abu Dhabí výlet do púšte a potom cez Al Ain cesta cez Dubaj do susediaceho Sharjah.

Vlastne nám napoknom vyšlo úplne všetko až na to, že z pôvodných 3 dní sme mali auto požičané napokon 5 dní a odviezli sme sa až na letisko v Dubaji, odkiaľ sme leteli naspäť domov.

Diaľnica v Dubaj

UAE je neuveriteľná krajina v tom zmysle, že je úplne všetko postavené na púšti a tak ako my máme zeminu v záhrade, oni majú piesok. Všetky mrakodrapy a megalomanské stavby, to všetko stojí na piesku. Pred návštevou UAE som niekde čítal, že až štvrtina všetkých žeriavov sveta sa momentálne nachádza v UAE. Teraz už viem, že to je možné, pretože hlavne Dubaj a Abu Dhabi sú dve obrovské staveniská. Rozsiahle, desiatky kilometrov dlhé stavebné parcely, predpripravené 2-10 pruhové diaľnice (v jednom smere), megalomanské stavby na každom kroku, takto dnes vyzerajú Spojené arabské emiráty.

Niekedy som neveril vlastným očiam, keď sa predomnou zrazu objavilo stavenisko, kde práve pracovali indický robotníci na 50 mrakodrapoch naraz. Stavebný boom aký som ešte nevidel a predpokladám, že nikde už ani neuvidím.

Návštevníci tiež musia rátať s obrovskými horúčavami, ktoré cez deň stúpali do 38-44 stupňov, v noci teplota iba málokedy klesla pod 28 stupňov. Takže 3-5 litrov tekutín denne bolo pre nás normálne. UAE je veľmi bezpečná a rozvinutá krajina, kde dokonca aj cez púšť vedie 4prúdová osvetlená a zavlažovaná diaľnica, ropa jednoducho robí svoje.

Pôvodných obyvateľov je v celkovej populácii iba okolo 20%, ostatní sú prisťahovalci z Indie, Filipín, Číny, Európy, USA či Afriky, jednoducho multikultúrna krajina s výrazným vplyvom islamského náboženstva a myslenia na život a zákony.

Abu Dhabi

Ceny v obchodoch sú porovnateľné s našimi, niektoré potraviny boli drahšie, iné lacnejšie, tak isto to bolo s elektronikou. Jedine benzín by našinca potešil, jeho cena sa pohybovala okolo 30 centov, takže 40 litrov do auta som mal za asi 12 Eur.

Najhoršie je to tam (ak nerátam to počasie) asi s alkoholom a ženami. Alkoholu je málo a nie je príliš dostupný (dokonca niekde je ilegálny) a ženy sú škaredé. Bol som už v rôznych krajinách, ale ohavnejšie ženy ako v UAE som ešte nevideľ.

Ubytovanie sme mali v hoteloch, za ten v Dubaji sme dali asi 20Eur/noc/osoba, v Abu Dhabi to bolo 35Eur (veľmi pekný 4hviezdičkový hotel v areály okruhu F1), hotel v Sharjahu nás vyšiel na 15Eur. Celkové náklady za letenky, vízum, vlak na letisko v Prahe, ubytovanie, auto, stravu a jednoducho všetko boli do 700Eur.

Do UAE by som sa chcel určite raz vrátiť, pretože som si istý, že o 10 rokov to tam už bude vyzerať úplne inak..

Podobné články

• Kolumbíjsky denník- časť tretia
• Kolumbíjsky denník- časť druhá
• Kolumbíjsky denník- časť prvá